Spiatočná letenka z Budapešti do Tel Avivu stála 80 eur.
Auto na týždeň nás stálo 140 eur a prejazdili sme cca 180 eur. Nezabudnite, že chcú zálohu. Od nás chceli 700 dolárov. Na požičanie auta treba mať kreditku a medzinárodný vodičký preukaz.
Pred nami je 250 km cesta na sever do ďalšej prírodnej rezervácie Banias. Zo začiatku to ide celkom rýchlo, až kým na dialnici nevzniká kolóna. Sanitky a hasiace autá sa predierajú dopredu. V diaľke je vidieť klasický púštny opar. Keď sa nám ten “opar” dostal do auta, dochádza nám, že to nebol žiaden opar ale dym. Diaľnicou prechádza obrovský mrak dymu a vidíme tak na sto metrov dopredu. Asi niekde horí.
Pokračujeme na sever a prechádzame hranice. Teda v podstate žiadne hranice nie sú. Ani nespoznáte, že už nie ste v Izraeli, ale v Palestínskej autonómnej oblasti. Ak ste si požičali auto, zvýšte opatrnosť pri šoférovaní. Hlavne v Jerichu, kde sa tá premávka už začína podobať klasickej Ázijskej kultúre, teda – jazdím ako príde, trúbim, ako to ide.
Wifónky, cestoviny so syrovou omáčkou, cestoviny s hubovou omáčkou, cestoviny s kuracím mäsom (celkom dosť cestovín na to, že ich moc neobľubujem), spacák, hrniec, karimatka…všetko máme. Teraz už vieš, čo sme hlavne jedli a ako sme spali. Ale čo sme s Kikou zažili počas 7 dní zažili? Po prílete do Tel Avivu čelíme klasickým otázkam o dôvode našej cesty, jej dĺžke a bla bla bla. Nič, čoho by sa človek bez nekalých úmyslov mal obávať. V Tel Avive nedávajú pečiatky do pasu. […]
