COSTA DEL SOL (SPAIN), GIBRALTAR

V čase, keď som sa dostal do prechodu…, medzi starou a novou prácou, urobil som si taký mesiac výletného voľna. Prvý týždeň som strávil v Španielsku, ďalšie dva v Indii, ale o tom potom.

Pár týždňov dozadu som na internete videl slávnu turistickú cestu Caminito Del Rey, a smer mojej cesty bol jasný. Niekedy v tom čase do mňa aj kamoška Kika hučala, aby sme išli na trip. Tak reku oka oka…ideme do Španielska. Super bolo, že Kika využila svoje medzinárodné kontakty a vybavila pre nás ubytovanie u kamoša Maťa – Slováka žijúceho pokojný maňána život s jeho španielskou priateľkou v dedinke Benahavis.

Neboli sme veľmi flexibilní čo sa dátumu týka, preto nás letenky vyšli na cca 100 eur za osobu. Aj tak celkom pohoda. Po príchode na letisko v Malage nás Maťo naložil do auta a odviezol do Benahavisu. Mesto som si obzrel už predtým na internete a vyzeralo krásne. Samé biele domčeky medzi kopcami. Dosť luxusné. Tak si hovorím, že tie fotky sú asi z nejakej bohatej štvrte a ten zvyšok taký nebude. Na moje prekvapenie tá “luxusná štvrť“ je mesto a my budeme bývať práve v jednom z tých vysokých bielych domčekov.

Benahavis, Marbella, kopce a voda

Mesto bolo polomŕtve, keďže sa ešte nezačala turistická sezóna. A vlastne bolo aj dosť chladno. Kúpať sa v mori nedalo a fúkal aj dosť silný vietor. Nám  to však nevadilo, lebo sme tam nešli kvôli čľaptaniu sa v mori. Čo bolo na Benahavise úžasné, boli kopce všade naokolo….všade, všade, všade. Tak sme sa jeden večer rozhodli vyšľapať si to na jeden z nich (nebola to dlhá tatranská túra), a užili sme si nádherný výhľad na mesto a okolie.

Dokonca nám v noci robili spoločnosť aj horské kozičky. Zo začiatku boli veľmi plaché, ale napokon sa jedna osmelila a nechýbal fyzický kontakt!

Ďalším skvelým zážitkom bol splav riekou Rio de Benahavis. Najprv to vyzerá ako klasická horská rieka, až kým nie ste už po pár stovkách metrov nútení plávať pomedzi útesy, z ktorých kvapká voda a celkovo to vyzerá ako v tropickej krajine. V lete je tam doslova “plnka“. My sme to však šli ako jediní, chápem prečo. Voda bola výslovne ľadová, a po chvíli plávania endorfíny a adrenalín vystriedala taká triaška, že som ani kameru nedokázal držať rovno. Najlepšie je, že keď ste niekde v strede tak sa po útesoch nedá vyliezť hore. Buď pôjdete ďalej dolu riekou, alebo sa vrátite. Približne 100 metrov pred koncom rieky bola hrádza a pri nej rebrík, ktorý smeroval hore na cestu. Áno, áno, týmto sa verejne priznávam že som padavka ale povedal som, že už ďalej nejdem, keďže mi bola ukrutná zima. Ale zvyšok nech ide a ja pôjdem popri ceste, no boli solidárni a vykašlali sa na to spolu so mnou. Nabudúce…keď bude teplejšie.

V Benahavise sa každý týždeň koná blšák. Popri tom, ako nakupujete všelijaké staré aj nové vecičky od výmyslu sveta , sa môžete najesť aj napiť a užiť si trošku tej maňána atmosféry. Jeden večer sme grilovali aj s Maťovou sestrou Luckou. Po tom, ako bolo všetko zjedené a posledný dúšok Jégermajstra vypitý, sme mali dilemu, či ísť do neďalekého baru, alebo nie. Tak reku, hodíme si mincou. Ak padne znak tak ideme, ak nepadne..ostávame doma a ideme pekne poslušne spať. Znak nepadol. Berieme aj psíka Pulgi a kráčame do baru.  Vysielame Kiku zjednať podmienky vstupu aj pre Pulgi. Vedúci povolil. Pokračujeme pivom a ďalšími Jégrami. Na naše prekvapenie je pán vedúci  Čech. Viete si predstaviť tú náladu keď vám v Španielsku v bare púšťa Čech Michala Davida, Elán či Paliho Haberu?! Nálada level 9000. Keď mu odišli britskí zákazníci tak si prisadol a čo to sme spolu popili, až sme mali dosť a šli domov. Takže…kto budete v Benahavis, určite navštíviť podnik – Legends Bar & Grill.

Smerom k moru od mesta Benahavis je Marbella. Mesto pre bohatých. Oplatí sa večer prejsť po prístave Puerto Banos a poobzerať si jachty, či ceny reštaurácií aspoň z mosta. Čo ma úplne dostáva je, keď ste pri pobreží  a máte výhľad na kopec, v tomto prípade na La Conchu.

Západ slnka na kopcoch, Ronda a Gibraltar

Byť obklopený horami a nevytrepať sa aspoň na jeden kopec by bol doslova hriech. Počasie nám v ten deň veľmi neprialo, a nad La Torrecilla-ou  bol obrovský oblak, takže západ slnka by z neho veľmi pekný nebol. Zvolili sme výstup na Pico Encinetas, ktorý vyzeral jasno. La Torrecilla sa nám kvalitne pomstila, že sme na ňu nešli. Po tom, čo sa blížil západ slnka sa ten obrovský oblak presunul rovno k západu slnka a zakryl to najväčšie dlho očakávané divadlo. Aj tak to stálo za to 🙂 Nájdi Kiku na fotke!

Asi hodinku cesty do vnútrozemia leží mesto Ronda. Je vystavané na skalách a patrí medzi obľúbené mestá turistov. Určite ho navštívte ak pôjdete okolo. Tie výhľady na okolité prostredie a most Puente Nuevo stoja za to.

Po návrate z Rondy musel Maťo robiť, tak nám požičal auto a s Kikušou sme si to nasmerovali  k Gibraltáru. Pozrieť skalu, opice a Afriku. Ľudia odporúčajú nechať auto na španielskej strane a isť do Gibraltáru pešo, hlavne kvôli premávke a zápcham. Podľa mňa to dosť závisí od času, v ktorom tam idete. Ak uprostred sezóny, tak určite ho nechajte ešte v Španielsku. Ja si rád vozím zadok v aute tak som si to namieril rovno do tohto miniatúrneho štátu smerom k neprehliadnuteľnej skale. Šoféruje sa tam pekne na prd (veľa toho v metropolách našoférované nemám, tak to neviem s nejakých mestom porovnať ). Samé kolóny, kopa áut, úzke cesty, jednosmerky. Raz som sa dokonca otáčal na križovatke, lebo som nechcel blúdiť po celom ostrove. S parkovaním to tam tiež nie je nič extra. Ale pri odbočke ku skale parkujú auta polovične na chodníku. Tak som to tam pichol tiež.

Gibraltár je známy aj pre svoje letisko, ktoré určite po ceste neminiete. Ak odlieta alebo pristáva lietadlo, padne závora priamo na ceste a autá aj chodci musia počkať. Celkom pekná šou. Pre mňa najväčšou atrakciou celej skaly a Gibraltáru sú opice. Sú zvyknuté na turistov a tak sa správajú odvážne, až drzo. Kika sa nechala osedlať a ja povyberať blšky z hlavy (ako keby som nejaké mal, ts…), a dostal som aj bombu po foťáku od nervóznej opičky, do ktorej som trošku rýpal…priznávam.

Caminito del Rey

Možno ste zvedaví, prečo som na začiatku spomínal trasu smrti Caminito del Rey, a stále som o nej nič nepovedal. No lebo na naše nešťastie sa skončili ročná bezplatná prevádzka tejto trasy 31.3 a od 1.4 je trasa uzavretá a čaká sa, čo s ňou bude ďalej. Chvíľu padali nápady preliezť plot a dať ju na čierno, ale zdravý rozum zvíťazil.

Malaga

Posledný deň sme šli do Malagy, v ktorej sme v podstate mali celý týždeň bývať, keby nebolo Maťa. Musím povedať, že nebývať v Malage bolo to najlepšie čo nás mohlo stretnúť. Mali sme bližšie k Gibraltáru, Ronde a horám. Asi ma už omrzelo obzerať mestá, pamiatky a podobne. Ešte v deň príchodu sme šli na pevnosť  Gibralfaro, z ktorého je väčšina krásnych fotiek celej Malagy, či býčej arény. Nanešťastie, pevnosť bola už zatvorená. Tak sme blúdili kade tade a hľadali super miesto na fotenie západu slnka. Videli sme zopár típkov ako lezú po skalách smerom na pevnosť. A čo sme my menej? Dávaj za nimi…miesto sme našli super, však uznajte 🙂

Posledný deň sme ešte popozerali mesto, šli na pláž a nakoniec na letisko. Ak chcete na letisku stráviť noc  ako my, tak si radšej dopredu nakúpte zásoby, lebo vybavenie letiska pred security zónov je veľmi biedne.

Celý týždeň bolo úplne super. Škoda len toho Caminito del Rey, ale aspoň máme dôvod sa do Andalúzie ešte vrátiť.

Tých, ktorí čakali párty cestopis o Flamencu, histórii, španielskom víne a jedle som asi sklamal. Ale tých ktorí majú radi hory som dúfal aj fotkami namotivoval, lebo Sierra de Las Nieves a výhľady z nej na pobrežie, sú top!

Tak si užite fotky a video, a ak sa vám niečo z toho páčilo, neváhajte to zdieľať, či sa podeliť o svoje skúsenosti!

AK CHCEŠ VIDIEŤ FOTKY, KLIK TU

Nezmeškaj nové články a videá zo sveta

Chceš dostať email vždy, keď spravím nové video alebo článok? Zadaj svoj email a budeš dostávať pravidelné novinky.
Email

Pridaj komentár