logo

Pár dní v Kosove

No nekúp letenku za 21 eur. V podstate celý Balkán teraz čelí neuveriteľne lacným letenkám. Keď k tomu prirátame prijateľné ceny a vzdialenosť, tak je to ideálne miesto na predĺžený víkend. Prečo práve Kosovo? Veď niektoré krajiny ho ešte stále neuznávajú ako štát (vrátane Slovenska), nie je tam ani more a v podstate nič čo by prilákalo veľký dav turistov. Takže práve preto…

Mini turistika k vodopádu? Ste tam sami s pár ľudmi. Jaskyne s netopiermi? Len vy, sprievodca a malé poplašené pištacie cicavce. Kosovo zatiaľ nie je rozšírené turistické miesto, ale určite má čo ponúknuť a oplatí sa ho navštíviť aspoň na pár dní, ako sme to urobili aj my.

Víza a vstup

Na územie Kosova môžu občania Slovenskej republiky vstúpiť bez víz na všetky druhy pasov a pobývať tam najdlhšie 90 dní. Nikde sa tam nehovorí nič o tom, že by stačil občiansky preukaz. Na internete sa ale dočítate o prípadoch, kedy im fakt stačil. Neviem, ako je to možné. Dominika najprv predložila iba OP, že vyskúšame, ale úradník ju o pár sekúnd na to požiadal aj o pas. Takže treba pas.

Doprava po krajine

Pre pohodlnosť sme si požičali auto cez http://www.rentalcars.com/. Mám len dobré skúsenosti s Alamo-m aj z iných krajín sveta, takže môžem odporučiť. Na letisku majú spoločný stánok s Enterprise. Čítal som o spôsobe jazdy Albáncov, takže sme si radšej dokúpili aj poistenie, keby niečo. Treba rátať s depozitom 500 eur. Bez kreditky vám auto nedajú. Dostali sme VW Polo, ktoré sem tam pri brzdení klepalo…ale brzdilo. Čo sa týka šoférovanie, tak až na príležitostné čarovné zanikanie a vznikanie pruhov to bolo v pohode.

Peja

Prvou zastávkou bolo mesto Peja na západe krajiny. Mesto je priamo pod horami. Tu sme si pozreli vodopád White Drin spolu s jaskynami. Trošku ma mrzí, že sme sa nepreviezli cez kaňon Rugova. Vygooglil som ho neskoro 🙁 . Serpentínami sa dá vyviezť k pekným výhľadom na mesto. Ráno bolo zamračené a mrholilo. Žiadne počasie na pekný východ slnka, takže som vypol budík a ďalej spal. To sa zjavne Domči nepáčilo a o dve minúty som už vstával počúvajúc tento hit 😯 .

Ešte doobedu opúšťame Peju. Po ceste do Prizrenu nás čakajú dve zastávky – kláštor a jazero.

Visoki Dečani

Tento kláštor situovaný mimo mesta je najväčšia sakrálna stavba stredovekého Srbska a významná pamiatka patriaca nielen pod UNESCO. Už pri príchode ku kláštoru je nutné prekonať niekoľko zátarasov a preukázať sa príslušníkom ozbrojených síl KFOR. Po kontrole sme dostali kartičku návštevníka a prehliadka mohla začať. V celom areáli nás bolo dokopy tak 20, čo pridalo na veľmi pokojnej atmosfére tohoto miesta. V celom areáli je zakázané fotiť. Nikto to ale nerešpektoval, a vojaci si z toho ťažkú hlavu nerobili. S dronkom som tam radšej nelietal. On je citlivý na rýchlo letiace olovo 😎 .

Radoniq

Druhou zastávkou bolo druhé najväčšie jazero v Kosove – Radoniq. Celkom fotogenická mláčka vody kvôli horám v pozadí. Najväčšie mínus je nenormálny bordel všade pri jazere. Rybári si zjavne odpadky nenosia domov, ale vyhodia ich k najbližšej mini kôpke smetia. Z tých kôpok sa postupom času stávajú kvalitné skládky a okolie jazera vyzerá ako jedno veľké smetisko. 

Po ceste do Prizrenu je popri ceste Terzijski most z dôb Osmanskej ríše. Patrí medzi chránené pamiatky a dnes sa už nevyužíva, keďže rovno popri ňom je postavený moderný most, čo trošku kazí celkový dojem. Okolie je fotogenické, tak som vyslal na prieskum aj svojho dronka. Po chvíli sa okolo neho začali zhlukovať vtáky, tak som radšej rýchlo pristál, zatiaľ čo Domča sa smiala z toho, že mi idú útočiť na vtáčka 😀 .

Prizren

Toto historické a kultúrne centrum krajiny na mňa urobilo jednoznačne najväčší dojem, a to hlavne kvôli výhľadu z pevnosti Kaljaja nad mestom. Pri túlaní sa starými uličkami plnými reštaurácií a kaviarní nevynechajte ani mešitu Sinan Paša. Najviac ma prekvapilo, že miestni sú schopní večer vysedávať pri kávičkách a nie na vínku či pri poldecáčiku. Takže moja žiadosť o alkoholový lístok veľmi nepochodila a nakoniec ma čašník zobral k baru, nech si vyberiem.

V tomto meste sme boli ubytovaní priamo v centre v hoteli Theranda. Lokácia super, ale tá cena (40 eur za izbu pre dvoch) je za malú podkrovnú izbu bez klímy a ešte aj periny som si musel sám ukradnúť z otvoreného skladu na poschodí.

Prishtina

Z Prizrenu mierime rovno do útočiska pre týrané medvede niekoľko kilometrov za hlavným mestom. Obávali sme sa, že žiadneho medvede neuvidíme, lebo to bude obrovská rezervácia a medvede budú zalezené ďaleko od ľudí. Opak bol pravdou. Je ich tam mnoho, chladia sa v kadiach, žujú si navzájom uši vydávajúc čudný zvuk alebo len tak pózujú pár metrov od turistov. Boli zlatí, ale dúfam, že žiadneho pri svojich potulkách po Tatrách nestretnem.

V Pristine sa nachádza údajne jedna z najškaredších budov sveta – Národná knižnica. Dnu sme neboli, lebo bolo zavreté. Ďalej si tu môžete pozrieť sochu Billa Clintona či NEWBORN monument postavený na počesť vzniku tohoto najmladšieho štátu Európy. Oplatí sa navštíviť aj Katedrálu Márie Terézie. Za nejaké to euro sa môžete vyviezť na vežu a užiť si panoramatický pohľad na mesto. Keď sa ubytujete v centre, tak v podstate všetko je ľahko dostupné po vlastných.

Za zmienku stoja aj oblasti mimo veľkých miest, kde vás príjemne prekvapí osamotený kostolík na kopci. Tiež nám nedalo nezastaviť sa pri bačovi pasúcemu svoje ovečky a spraviť klasickú „follow me“ fotku. Pôvodne som chcel, aby sa Domča postavila medzi tie ovce, ale báli sa jej a ani pastierovi sa nepodarilo nahnat ich ku sebe. Chlapík bol veľmi milý a priateľský.

Kosovo určite stojí za pár dňovú návštevu, ak prechádzate touto Balkánskou oblasťou a chcete si oddýchnúť od davu turistov a načerpať energie pri káve či štamperlíku Rakije.

Celková cena?

Spolu to vychádza 270 eur pre dve osoby na 4 dni. Keď k tomu prirátame dopravu z/na letisko (Budapešť), jedlo (ja mám dosť spotrebu, ale jedlo je tam všeobecne lacnejšie ako u nás), pitie, sem tam vstupné a suveníry, dostaneme  sa určite pod 400 eur pre 2 osoby.

Všetky fotky si môžeš pozrieť tu

Klikni pre Google mapu našej trasy

 

Leave a comment